Moje prvé kontakty s farmárskymi bieloruskými reáliami sa začali písať v júly roku 2020, kedy sme začali preberať dva poľnohospodárske podniky v Grodnianskej oblasti, okrese Slonim. Jeden podnik vo Vasileviči o výmere 3.300 ha a druhý podnik v Novodevjatkoviči o výmere 5.400 ha. Na slovenské pomery veľké podniky no v Bielorusku patria skôr k tým priemerne veľkým, resp. malým. Bielorusko je vo svojej podstate poľnohospodárskou krajinou s rozvinutým spracovateľským priemyslom, čo je vidieť aj na pultoch obchodov.
Čo je možné vnímať, ako negatívum v porovnaní so slovenským poľnohospodárstvom:
1. žiadne dotácie a keď, tak veľmi nízke
2. nižšie výkupné ceny mlieka a plodín rastlinnej výroby
3. menej teplých dní
Po čom by naopak srdce slovenského poľnohospodára zapišťalo:
1. rozvinutá sieť stredných a vysokých škôl poľnohospodárskeho zamerania
2. terén je rovinatý, mierne zvlnený
3. tlak zvery takmer žiaden
4. veľké pôdne bloky v priemere 80 ha
5. žiadne obmedzenia z hľadiska manažmentu pôdy - ak chcete ornú pôdu zoriete, ak chcete zatrávnené porasty, zatrávnite
6. jediný vlastník pôdy je štát a pracujete s dlhoročným nájmom
7. rozvinutá sieť vybudovaných hospodárskych dvorov
8. veľmi lacná kvalifikovaná pracovná sila
9. dostatok ľudských zdrojov
10. veľmi flexibilný zákonník práce
11. takmer nevyčerpateľný dopyt po produktoch poľnohospodárskej prvovýroby (blízkosť ruského trhu)
12. rozvinutá sieť veľkých a moderných mliekarní
13. nafta za 0,5 Eur vrátane DPH
14. 60% ceny vstupov oproti Slovensku
a....napriek tomu poľnohospodárske podniky, teda česť výnimkám, nedosahujú ani zďaleka úroveň priemeru slovenského agro sektora. A tu začína naša misia :-).