V médiách sa z času na čas otvoria témy "potravinová bezpečnosť" a "potravinová sebestačnosť" Slovenska. Schválne hovorím z času na čas" , pretože dlhodobo ide o politicky okrajovú tému, hoci kompetentní tohto štátu, tí dnešní, ako aj tí minulí, sa tvária, že nie. Dá sa povedať, že poľnohospodárstvo sa pred desaťročiami stalo Popoluškou v našej spoločnosti. Oprávnene? Pozrime sa na pár faktov.
Píše sa rok 1950 a ručička svetovej populácie zastavila na čísle 2,5 miliardy.
Píše sa rok 2020 a vývoj rastu počtu obyvateľov na tejto planéte ukazuje dramatický rast na úrovni 7,8 miliardy obyvateľov. Ťahúňmi sú Afrika 480%, Latinská Amerika 290% a Ázia 230%.
Keď tu už väčšina z nás nebude a bude sa písať rok 2100, predikcie rastu budú atakovať hranicu 11,2 miliardy obyvateľov. Čo nie je až taký dramatický nárast ako v prípade 2020/1950, ale v prípade Afriky je rast opäť veľmi dynamický +230%.
Inými slovami, pokiaľ v roku 1950 táto planéta musela uživiť 2,5 miliardy obyvateľov, tak v roku 2100 to bude až 11,2 miliardy.
Zemeguľa, ale za to obdobie nenarástla a nenarastie ani o piaď. Naopak výmera poľnohospodárskej pôdy sa alarmujúco znižuje. Potravinám permanentne rastie konkurencia v chemickom a energetickom priemysle, keď plodiny vypestované na poľnohospodárskej pôde čím ďalej, tým viac putujú práve do týchto segmentov hospodárstva. Najväčšou hrozbou do budúcnosti sú však klimatické zmeny, ktoré budú zásadným spôsobom ovplyvňovať výšku výnosov plodín tak, ako ukazuje obrázok nižšie. Ak by som to vyjadril zjednodušene, tak zvýšené výnosy na severnej poľoguli budú musieť zásobiť južnú poľogulu, kde sa budú výnosy dramaticky znižovať, ale počet obyvateľov bude dynamicky rásť.
Odhad dopadu klimatických zmien na zmenu poľnohospodárskych výnosov.
Zaslúži si teda poľnohospodárstvo úlohu Popolušky?